Pomaly, potichu myšlienky nedajú vydýchnuť
ležím a neviem zaspäť, len lampy chrastia
ako staré rádiá vyplávam z akvária,

von a von

Nahé lipy pozoruje mesiac ten starý chlípnik i ty
ulicou sa rozlieha tma a mŕtvy kamarát alebo dvaja 
v nose štípe mráz obloha trávi po hviezdach čas a my
sami v tejto konzerve smrť rozobereme

Pomaly, potichu 
slnko zaplatí stratu
môžeme si vydýchňuť
bežať k ostnatému drôtu ,

von i von