|
|
|
| Vybraný autor
|
Napsat zprávu
Autorův WEB
Som Marcelíno Unikát - srdce čo v sebe nosím nie je duplikát. Nikdy nestrácam nádej - tam kde iní končia, ja idem ďalej. Rád sa pozerám do duše všetkého - rád dopĺňam dielo nebeského Veľkého.
Píšem o tom, čo mi život posunie do myšlienok, najradšej však úvahy, kde som inšpirovaný určitým úlomkom z môjho dňa, niečím čo ma zaujalo. V poézii najčastejšie z pocitov, ktoré obklopia moje srdce. |
|
|
| |
|
|
|
| Seznam všech rubrik |
|
|
Pomůžeme, poradíme |
| Potřebujete-li radu, napište nám zprávu na redakce.totemu@gmail.com |
| |
|
 |
|
 |
|
|
| |
 |
| Příspěvky od vybraného autora |
|
 |
|
| Rubrika | Dne | Autor | Název příspěvku | Pozná-
mek | Zobra-
zeno | Doporu-
čeno | | | Seznam rubrik: | 16.8.2009
| marcelpales
| Pokecová bájka o Mačiatku a Lišiakovi >>
 Modrá v pozadí na oblohe žiarila v ten deň krajšie ako obraz najospevovanejšieho plazmového telkáča vyrobeného v Číne. Slnko tlakovalo svoje volume, vzduch ponúkal takmer saunové podmienky, len ten pokojný vetrík sem-tam príjemne prefukoval všetko živé a robil to teplo znesiteľným. Leto bolo na výslní. V lese, ktorý nám ponúka svoj príbeh, nažívalo, nie len spokojne, ale aj nesvorne, mnoho zveriniek či zverí. Tak ako všade, panovali tu rôzne vzťahy, akási rebríkovitá postupnosť, pyramída. V posledných rokoch sa tam rozmnožili najmä slizké hady, bezcitné hyeny, prefíkané líšky a sprosté sliepky, múdrosť starých sóv strácala svoju hodnotu a takisto spravodlivý lev nestál na čele stáda. | | z324× | | | Próza
Povídky: | 13.8.2009
| marcelpales
| Nočná návšteva >>
 Majestátne sa vypínal nad všetkým živým i neživým. Veľký, jasný a vzdialený. Garde mu robilo nespočetné množstvo hviezd a tma. Tá tajomná a nádherná tma. Noc bola teplá a mesiac visel na oblohe tak krásne, akoby ho tam namaľoval sám Boh. Leo bol jedinou bytosťou, ktorá kráčala nočnou ulicou. Čas sa prelamoval z druhej na tretiu hodinu, ostávala ešte slabá štvrťhodinka. Zabočil do poslednej uličky a popri parku sledujúc ten majestátny mesiac sa blížil k svojej ubytovni. S kamarátmi ju nazývali Márnica. Vraj kedysi za vojny to bola nemocnica a jedna miestnosť skutočne slúžila ako márnica. | p2 | z750× | | | Poezie
Klasické verše: | 10.8.2009
| marcelpales
| Pro tenhle moment >>
 Iste poznáte stavy z radu "nerozhodných", ocitáte sa v situáciách, kedy neviete čo urobiť, cesty sú vždy aspoň dve, no Vy sa bojíte vydať po tej riskantnejšej, ale krajšej. Neviete si predstaviť, čo bude zajtra, ako to všetko dopadne... či už ide o lásku, o životnú zmenu, o pokus skúsiť niečo úplne iné. Myslím, že zajtrajšok nie je istý, preto často volím cestu "teraz alebo nikdy". Verím, že lepšie je vždy niečo risknúť a potom neľutovať, ako si do konca života pomýšľať na premrhaný okamih. V týchto poetických slovách som sa pokúsil zachytiť význam jedinečnej chvíle a vyzdvihnúť podstatu voľby "tu a teraz"... | p1 | z911× | |
|
|
|
 |
