Tvrdohlavo si odmietal
jej polovičnú,
pololegálnu existenciu
v cele číslo 23
vieš, ona totiž
nebola nikdy v troskách,
tá tvoja
polnočná myš...

Videl si zamatové podzemie
okúsil pohľad na
ústa tváre jej masky
a márne poslepiačky
snažil si sa natrhať snežienky
na ošúchanej doske
pivničného stola...

Za pár rokov sa dá
zabudnúť na všetko -
- spýtal si sa jej raz:
"Myslíš si, že si biela? Nie,
biela je len cigareta marihuany." *
Bola to strašidelná blbosť
nezmyselných škvŕn
oteplil sa ti dych a vzdychol si

Bol som rozprávačom
sedel som ti za chrbtom
ako celá ôsma generácia romantikov
no po polnoci radšej
zabudol som dej
(viem len - dlho potom
snívalo sa mi o vraždení mačiek...)

Slzy ti zmaľovali tvár
na štýl drevorezu
fialovo- čiernej japonskej krajiny
a prosil si boha či diabla
(nevyhnutne splynuli v Jedno)
aby si smel napísať svoj posledný sonet
o kostlivcoch života

o svojej kaste...

Doslov:
Dielo inšpirované tými, čo sa snažili (keď my sme boli ešte deti) byť slobodní, aj preto, aby sme my teraz mohli písať básne...

"Někdo jiný než já napíše, v jakém strachu a hrůze jsme žili my, kteří jsme něco dělali."
Egon Bondy


------------------------------------------------------------
* V. Jernek