Zuzka s rodičmi si zobrali z útulku malého psíka. Ale už bol chúďa starý.

Upozorňovala ich pani v útulku, že už sa dva razy prekotil na zem, hrabal

nožkami taký prekotený na zemi a potom chodil dezorientovaný po dvore

akoby nevedel o svete. Stúpal do misky. Hltal vodu mimo misky. Aj teraz

výde z búdy na dvor, stojí nepohnute desať minút. Nie je ako kedysi, keď

chodil dvore, všetko oňuchával ňufákom, vyvenčil sa a potom zaliezol do

svojej búdy.

     "Zuzka ho ale tak veľmi chcela, že rodičia napokon súhlasili, aby si ho

odviedla domov i keď vedeli, že psíkovi neostáva na tomto svete veľa času.

Na dvore doma Zuzka so psíkom šantili a nevedeli sa dosť vyblázniť, ako

im bolo spolu dobre. Psík sa u nich so Zuzkou naháňal na dvore a ona bola

tomu veľmi rada. Ale psík bol už natom veľmi zle, neudržal moč a každú

chvíľu sa im vyvenčil v kuchyni. Má už porušený mozog, povedal vtedy otec.

Vidíš ako stojí aj nepohnute na dvore. Presne tak ako vravela pani z útulku,

povedal Zuzke. Na budúce vianoce sa v kuchyni už nevivenčí.

     I keď už psík nebol taký rýchly ako na začiatku, keď ho priviedli domov

a stále im čural v kuchyni všetci ho mali radi. Hlavne Zuzka. Pozerala rada,

keď mu dala jedlo do misky a tešila sa ako mu chutí. 

     Jedného dňa prišli rodičia so Zuzkou domov a našli psíka vykoteného na

schodoch. Nehýbal sa a ani nedýchal. Bolo po ňom. Zuzka sa rozplakala a

rodičia ju tíšili:veď už bol starý.Veď sme ti vraveli, že mu už nezostáva veľa

času a ty si ho aj tak chcela. O chvíľu Zuzka prestala plakať.

     Na druhý deň rodičia ráno vstali a veľmi sa čudovali, keď zbadali psíkovu

misku na svojom mieste v rohu pri sporáku. "Veď som ju dal naisto preč, "po

vedal otec mame. Schovali sa do kúpelky a odtiaľ nakúkali, čo sa bude diať.

Ich Zuzka prišla po štyroch k miske a začala chlípať vodu presne tak ako to

robia psíkovia. Potom sa rozkročila uprostred kuchyne presne tak ako to ro

bil ich psík-fenka a dala sa čurať. Rodičia vyšli z kúpelky, keď Zuzka odišla

do svojej izby a pozerali neveriacky na mláku. "Zuzka, čo to tu je za mláku?"

Zuzka napočudovanie nič neskrývala a pokojným hlasom povedala:"Budem

chodiť do misky, čurať v kuchyni ako to robieval náš psík." Rodičia ani neve

deli ako to z nich vyletelo zvolali:"Tak my teda budeme hafkať!"

     "Vy ste si vybrali najľahšie,"vyčítala im Zuzka s úsmevom. "Ja viem, že nám

to psíka nenahradí, ale potom sa cítim akoby tu trocha bol." A tak rodičia haf

kali, Zuzka chlípala vodu z misky, len čurať v kuchyni jej zakázali. Povedali 

Zuzke, že stačí, keď oni budú hafkať a ona bude chlípať z misky. Že je to dosť

nato, aby im to psíka pripomínalo. Všetci toto všetko robili ale iby zopár dní

a potom odhovorili Zuzku aj od chlípania z misky. A oni tiež prestali s častým

hafkaním. Iba sem tam si všetci spolu tu a tam dnes na dvore zahafkajú.