V novinách sa objavil inzerát:Novovzniknutá televízia hľadá pre svoj projekt ľudí vštkých pováh.Zn: vyvolení.

V meste sa vravelo, že z farmárovho statku vozia mŕtvoly ako na bežiacom páse. Vždy sa to ale vysvetlilo.

Zakaždým to bol pracovný úraz. Povrávalo sa, že farmár musí mať známich vo vysokej politike, keď sa mu

darí všetko ututlať. Ale napokon vždy ľudia skončili pritom, že obvinenia, že ide o nejaké súboje sú neprav

divé a sú to len dohady. Nikdy sa to nepotvrdilo. Šepkalo sa, že keď farmár zohnal ľudí z mesta alebo z okolia

a títo mu na farme zomreli, zakaždým vystrojí pohreb jedna a tá istá pohrebná služba. Záváňalo to, že farmár

je s nimi dohodnutý. Vždy dokázal vystrnadiť ďaľšiu pohrebnú službu o ktorú prejavili záujem pozostalý.

Farmár mal dá sa povedať dosť rozsiahlu farmu. Rorozprestierala sa na dvadsaťjedna hektároch. Dozaista

sú aj rozsiahlejšie ale takáto rozloha nebola práve najmenšia.Farma bola obohnaná droteným plotom a okolo

celého plota boli vysadené tuje. Majiteľ ich zasadil pred desiatimi rokmi a za tú dobu stačili vyrásť na dosť

vysoké stromi. O farmárovi nikto nič nevedel.Nikto nevedel odkiaľ pochádza, len sa šepkalo, že je poriadne

bohatý a tento pozemok má prenajatý. Z diaľky to vyzeralo, že pozemok je obohnatý iba tujami. Ľudia čo

chodili tadiaľ do vinohradov niektorí závistlivo, poniektorí s obdivom nakúkali dovnútra, ale tuje sa tak rozrástli

i do šírky, že nebolo vidieť takmer nič.Keď ste podišli úplne k plotu vtedy ste zbadali peknú vilu v pazadí

sklep s navŕšenou hlinou a pekne upravenú záradu vyzdobenú okrasnými stromami. Najviac ale ľudí zaujalo

bludište na Anglický sposob. Dalo sa vidieť ale iba kúsok z neho. Medzi ľuďmi sa rozprávalo, že je takmer na 

celom pozemku. Niktorí by sa najradšej s farmárom zoznámili lebo neverili tým táraninám o súbojoch. Vraj po

núkal dobrú prácu a dobre za ňu zaplatil.

"Tak vás tu vítam,"privítal farmár ľudí čo sa mu ozvali na inzerát. Vitajte moji drahí vyvolení. O chvíľu vyberiem

dvoch, ktorí budú bojovať dnes o tri milióny euro. Ostatní dostanú najesť a budú zatiaľ čakať vo vnútri."

       Stáli tu ľudia rozneho veku:starí, mladší i veľmi mladí. Nikto z nich sa nečudoval, keď zbadal, že sa okolo

nich postavilo desať bodygárdov so zbraňami za opaskom.

      "Tak....kto by chcel ísť prvý?"opýtal sa farmár. Nestačil ani dopovedať, už sa hlásili dvaja postarší. No nie 

až tak starí, mohli mať okolo paťdesiat rokov obaja.

      "Vy dvaja tu ostanete a ostatní možete ísť dnu. Ochranka vás dprevadí,"povedal s úsmevom farmár veľmi

milo sa tváriac.

      "Vravia o mne, že som blázon. Že chcem zistiť prečo je ľudsto také zlé. Najsilnejší hriech a najzaujímavejšie

vysvetlenie prečo to tak je vyhráva. Je tu v mojich službách origoš kňaz, ktorý rozsúdi, ktorý hriech je silnejší.Je

to....bude to ako keď ste sa ako deti hrali na vojnu, keď ste hrali s kartami vojnu. Dolník slabší, horník, kráľ,eso

silnejší ti zoberie tvoju slabšiu kartu. Buď ti pribúdajú, alebo ubúdajú. Trepem....predsa je toto úplne niečo iné, no

nie tak docela, ale....,"povedal farmár dvom paťdesiatnikom.

      "Možete vstúpiť do bludiska."

      Nevypytovali sa, bolo jasné, že to pred nimi je bludisko. Obaja naraz pozreli k nebu ale nevideli žiadne kame

ry. Ako vošli hneď na začiatku bludiska sedel za stolom kňaz. Ako povedal farmár bol to kňaz origoš v sutane.

      Kto vie či je vysvatený,"napadlo fúzatého. Na stole obaja,  fúzatý aj druhý paťdesiatnik, ktrorý bol veľmi chudý,

čo chudý až suchý zbadali dve pištole a vedľa pri stole stál veľký košík plný nábojov. Obaja sa veľmi preľakli.

Suchý sa zaškeril a ukázal svoje pokazené zuby.

      "No kto povie prvý hriech?" opýtal sa kňaz.

      "No toto bude veľmi zaujímavá šou,"povedal si so strachom fúzatý. Aj suchý začal pociťovať, že sa lapli do

pasce niečoho nebezpečného a zvráteného.