vravím Ignácovi, strčí ruku do okienka a otvára dvere, sadá si na miesto vodiča. "Musíš so mnou ísť, vieš, že nemám papiere a ani jazdiť neviem." Súhlasím a to je dobre, nemožeme ju v tom nechať, ešte, keď sme ju do toho dostali. "Keby nás zastavovali policajti, nezastavuj,"vraví mi Ignác, aspoň by sme ich tam doviedli kde idú. Divaj, oni stoja dole a čakajú na križovatke, drž sa ďalej za nimi, počkáme chvíľu, pozeraj kde odbočia, toho mŕtveho ak je mŕtvy majú pravdepodobne so sebou, nesmieme ich stratiť lebo tak skončí aj naša kamarátka." "Lepšie by to bolo, keby sme to ohlásili,"poviem Ignácovi. "Čo chceš ohlasovať, ako by si nevedel ako to chodí, začnú sa nás vypytovaťa keď sa niečo začne, už bude zahrabaná v zemi, policajti by boli najradšej, keby si im ich doviedol v putách, aj ty máš kamarátov na všelijakých mies tach, kto vie či sa s policajtami nepoznajú, keď nechceš nemusíš ísť so mnou, kedysi ma raz brat nechal šérovať na ulici, síce nevedel som čo prv chytiť či radiacu páku, alebo stisnúť spojku..." štartujem spojením káblov. "To by som veľmi rád videl, to tvoje jazdenie na ulici,"vravím a sledujem auto pred nami, pomaly sa za ním tiahnem, pežot odbočuje tam, kde pred chvíľou stáli všetci gankstri, odbočujú do ľava a my ideme za nimi, inam sa ani odbočiť nedá, je to jednosmerka, na konci jednosmerky zabočím doprava, držím sa trochu ďalej od nich, aby niečo nespozorovali. Zrazu pridali a musím nato dupnúť aj ja, ideme dlho cez mesto, ke´d zrazu zabočia do slepej ulice, na konci ulice auto zastavuje, ja som odstavil auto na začiatku ulice, takto jednoducho som si to nepredstavoval, myslel som že ich stratíme. Ale len teraz sa ukáže čo je v nás, takýto adrenalínový šport som ešte nikdy nevyskúšal, srdce mi bije ako zvon, vystupujeme z auta, pritlačení k stene čakáme až vystúpia tamtí z auta. Zrazu vystupujú a zmizli za rohom,ideme k ich autu, nie je v ňom nikto, vyskúšam otvoriť kufor, kupodivu sa dá otvoriť, je však prázdny. Nakuknem za roh, aj tu je cesta ale len taká vysypaná veľkými kameňami, sú tu rozostavané domy, jeden dom som zbadal, že je úplne schátralý, na zvalenie, stojí uprostred záhrady, je tu ešte jedno auto, tam je asi ten mŕtvy, auto je zaparkované zrovna pred tým schátralým domom. Na ceste je značka práca na ceste, pozdĺž cesty je výkop a pri ňom kopce hliny a na nich nahádza né kusy asfaltu, musela tu byť pred tým asfaltová cesta, pomyslím si, výkop končí asi paťdesiat metrov za starým domom, tam končí ulica, ďalej je už iba pole. Tu sa mi naskytol hrozný pohľad, na kopci hliny predomnou, ako som ho nemohol zbadať ležal mŕtvy chlap v bielom plášti, to nie je ten jeho brat,vravím si, možno cukrár, neviem prečo mi mozog ponúkol zrovna cukrára, možno je to doktor alebo chemik. Stojím na rohu tej ulice a ani som si nevšimol, že oproti mne, hneď vedľa mŕtveho muža ští jeden zo zabijakov, pomaly tíško cúvam k Ignácovi, pritlačíme sa úplne k stene, zaujímavé, že som sa prestal báť, napadajú ma samé morbídne žarty, to je asi obrana tela. "No vitaj,"povedal Ignác keď o chvíľu nakukol za roh. "Čau,"vravím mu akoby sa nedialo nič nebezpečné. "Ja som zvedavý čo tu možeme poriadiť, poďme spať,"vravím Ignácovi. "Musím tam ísť, nemožeme ju v tom nechať, uvidíme na čej strane je Boh a ty si vždy so všetkého vyviazol, vtedy z tej ťažkej havárie, keď si zhorel ako na teba vylial ten lieh tvoj kamarád v práci, myslím, že tebe sa nič nemože stať. "Tomu never, že som nezničiteľný, mal so šťastie, pomodli sa k tomu tvojmu strýcovi čo má byť blahorečený." "Vyčkáme aspoň na vhodnú príležitosť,"povie Ignác Má pravdu, ísť tam v nepravú sekundu znamení ísť na istú smrť, azda taká chvíľa príde, ale dokedy máme čakať? V tejto prekernej situácii hádam ani nepríde, čakáme teda na vhodnú príležitosť. Obrátim sa na Ignáca, ktorý mi dýcha na krk a poviem:" Ten ktorý z nás prežije napíše tomu druhému na náhrobok toto motto:"Snažili sa, ale boli zlí bežci." keď kvoli mne umrete tak mi to prepáčte. keď ma budete vidieť utekaťutekajte tiež." Tamten stále ešte stojí na kopci a ští, som naňho naštvaný a vravím:"nech vypadne z toho kopca, čo vypil sto pív." Aj ja nikedy vypijem jedno pivo a chodím každú chvíľu na záchod a niekedy vypijem desať pív a pocelý čas čo som v krčme idem iba dva razy. Panbíčku ty nás chceš potrápiť, ja viem, že ma chceš zrovna tu, ale vyzerá to, že nie nadlho. Viem, že si, ale nejako neverím, že nás z toho dostaneš. Panbíčku ja nie som Rambo." Nakúkam opať za roh, tamten už nie je na kopci, ale ich zbadám všetkých pri aute aj z ich šéfom, ten stojí vedľa našej kamošky opretý o auto. "Vidíš, náš kolega to má už za sebou, nebolí to, prečo si bola zvedavá a nezmizla včas? Čo si nevypadla skor? To sme ťa museli zbadať, viem, že by si nikde nešla, strach by ti to nedovolil, taká nepozor nosť, spadnú jej kľúče, nemala si tam chodiť, ja svedkov nepotrebujem." "Naozaj by som nič nepovedala, tak ako ste povedali:" "Nie dievča, nie , teraz to už nejde, nerisknem to." jeden z gankstrov podišiel k šéfovi a vraví:"šéfe, vráta na tom baráku sú zatvorené." "A čo sa mám, mňa to tak sere, tak ich.......vylezte jeden na poval a popodávajte si ich." Zozadu baraku prišiel ďaľší z nich a vraví:" Zozadu baraku sa dá dostať, je tam otvorené, bol som v sklepe a zem je tam z hliny, zo sklepa vedie ďalej taká chodbička, keď si nerozsvietiš batérkou, vyzerá, že tá chodbička je krátka, ale je poriadne dlhá, keby som nemal batérku tak sa tam ani nevydám, tam ich nebude nikto hľadať." "Tak vykopte jamu a nahádžte na na to odpadky, je ich tu kopa, chodia sem asi bezdomovci." Šéf podíde k dievčaťu a povie:"Je to moja práca, nedá sa nič robiť dievča." "Pustite ma, nič nepoviem." "Aj ti verím, ale trochu sa bojím, že by si mohla sa prekecnúť,"usmieva sa šéf spokojne. "Čo stojíte,"zhúkne na svojich kumpánov šéf,"už ste ich zakopali? dobrá práca vajíčko,"vraví šéf jednému čo je pri ńom, vyzerá ako vajce, hlavu má ako vajce, preto asi tá prezývka. "Nehovorte mi šéfe vajíčko,"zazerá na šéfa. "Až sa človeku zažiada naňho dlho pozerať, taká je to podoba s vajcom,"žartuje šéf."Nemožem si pomocť, keď ty naozaj vyzeráš ako vajco,"smeje sa. "Keď ich odpracete o chvíľu si prídte po túto,"teraz zvážnel pri týchto slovách, dievča si skryje zúfalo tvár do dlaní a plače, celá sa trasie. "Nerev, lebo budeš žiť ešte o pár minút menej." Prichádza za šéfom ten čo vyzerá ako vajce a vraví:"Mohli by sme ich hodiť do toho výkopu pri ceste a bolo by to." "A je to, ty si celý a je to, rob to čo som kázal." Šév opať podišiel k dievčaťu a hladí ju po vlasoch:"Máš pekné vlasy, veľmi pekné vlasy, husté a si veľmi pekné dievča, aká škoda že sme sa nestretli za iných okolností, akú máš peknú skle nenú ozdobu vo vlasoch, keby brat nebol sviniar nemusela si zomrieť." "Zabili ste svojho brata? pekne, pekne "Pekné,"zopakoval šéf po nej,"ojebal ma." "To je dovod zabíjať? Nikdy nie je na zabíjanie dovod, dovod je možno na rozchod, ale nie na zabíjanie, to si len nahovárate, áno je to tak." "Drž hubu,nechcem ťa počúvať, ešte sa mi tvoje správanie zapáči a polepším sa,"zaškeril sa, V našej brandzi to inak nejde, nerozumieš tomu, vo vojne sa nedá odpúšťať." "Načo čakať, urobte to hneď." Šéf ide do auta, drží v ruke samopal škorpión s červenou pažbou a hodí ho naspať na sedadlo so slovami:"Kurva aj s flintou", sadá si za volant. Teraz je tá pravá chvíľa, všetci sú preč je tam iba šéf s dievčaťom, pričupím sa a takto sa zakrádam sa k autu, nemože ma vidieť, takto prikrčený prídem až k dievčaťu, som z druhej strany auta:"Sí-sí, síknem po tichu a prejdem na stranu kde je ona, zbadala ma, trhlo ňou šéf je stále za volantom, ale ma asi šéf začul lebo vylieza z auta, pribieham k dievčaťu chytím ju za ruku a utekáme k Ignácovi.
|