Nastala zvláštna doba
bytosti ako bez duše
ulicami múmie chodia
a čakajú, len to najhoršie
Všetci zamotaný do seba
niečo mrmlú - možno pozdrav
vyschnuté tváre ako krieda
slovom by ťa každý preklial
Tu žijú tváre bez úsmevu
ešte cucajú mŕtvu planétu
nie je nám vôbec do spevu
na chrbte vrecia cementu
po novom sa deti pred domom budú hrať na potrat
skutočne, skutočné
Hlavy zrazené k zemi a putujú
ťahajú za sebou zodratú gázu
nevidím riešenie sme v kruhu
a všetko sa ženie ku hajzlu
Ľudia vlastne nevidia šťastie
už majú pred očami iba tmu
v tichosti silno zatinajú päste
no keď pride na čin zakopnú
Preto keď kráčam tichou beznádejnou nocou
zdá sa byť všetko viac čierne
pod Michalskou bránou mi jeden z bezdomovcov
podáva s úsmevom Nota-Bene
jediný kto sa v ten deň usmial zo srdca
a všetci ostatní namiesto slín chuť octa
