Po letnej búrke

sa ocitnem v storočí pary.

Prúd nenájdeš v zásuvke.

Oblaky - invalidi smerujúci za poštármi.

 

Akoby celou našou dedinou

ľudia začali vypúštať sterilný dym.

Posledné možné riešenie pred cholerou

kde najviac pamätníkov o nej drží cintorín.

 

Staré ženy na tvári s takou istou mozajkou

v rukách s láskou koja nenakŕmené ružence.

Štýlom pohybu si ich zamením aj z daždovkou

len namiesto smrti im život nesú slnečné lúče.

 

V ríňach doznie šialené tempo

opäť začne vyčerpávajúci deň.

V ktorom bude úradovať teplo

len mláky bude chladiť žltá srieň.

 

( ich okraje mi vždy pripomenú čipky )