Provozované WEBy:   Totem.cz |  Čítárny |  Český film |  Seaplanet |  Humor/Hry/Flash |  Flash CHAT    Chcete svůj WEB? Napište nám 
Zpět na úvodní stranuISSN 1214-3529
Pondělí 30.12.
David
Zde se můžeš přihlásit jméno:
heslo:
nové 

 Všechny rubriky 
 Próza
 > Próza
 > Povídky
 > Fejetony
 > Úvahy
 > Pohádky
 > Životní příběhy
 > Cestopisy, reportáže
 
    

   
 
 Napsat do fóra o>
   
  

Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků.
SYCHRAVÉ DNI SPISOVATEĽKY 4
Autor: Alica Bartková (Občasný) - publikováno 19.11.2011 (10:10:07)

Moja kniha je nudná. Celú ju prečítalo dokopy asi desať ľudí, ktorí potom skončili na jednotke intenzívnej starostlivosti. Boli totiž zvyknutí čítať moje knihy, ktoré nudné neboli, a tak z fanúšikovského odhodlania a z dôvery v niečo lepšie „prelúskali“ moju poslednú knihu od začiatku do konca. To robiť nemali. Už počas čítania sa objavovali problémy, ale po dočítaní sa im buď takpovediac zastavil rozum, zlyhalo srdce, takmer sa zadusili vo vlastných zvratkoch, alebo len tak, znenazdania, upadli do kómy. Taká nudná je moja kniha. 

Má 945 strán plných siahodlhých opisov každej maličkosti a pointu žiadnu. Je to zmes zbytočných metafor, zbytočných prívlastkov a zbytočných myšlienok. Napísala som ju potom, ako mi lekárnik namiesto vitamínu C predal lieky na neurologickú poruchu. „Za omyly sa platí.“ – to som počula veľakrát. Ale že aj za cudzie, to si uvedomíte, až keď sa to stane aj vám. Celé tri mesiace som teda písala len „Bla, bla, bla ..., bla, bla, bla.“. A môj vydavateľ, ktorý bral vtedy lieky proti depresii, mi to vydal. Vtedy by vydal hocikomu hocičo.              A tak sa to teda stalo. Najnudnejšia kniha je na svete. Už to bolo aj v správach ako varovanie pre verejnosť. „Nebezpečná kniha, pri ktorej môžete zomrieť od nudy!“ Sťahujú ju z obehu s okamžitou platnosťou. 

Už som nevyšla z domu takmer dva týždne, pretože naposledy po mne hodili paradajku z konzervy a zhnité jablko. Taká hanba! Ľudia každý deň rituálne pália moju knihu pred panelákom, kde bývam. Postavia si vatru, nahádžu tam výtlačky knihy, z ktorých tmavý dym stúpa až k môjmu oknu, tancujú dookola a zavíjajú ako nejakí indiáni. To obťažuje aj mojich susedov, a tak som si to zlizla aj od nich. Včera som im na naliehavé zvonenie otvorila dvere a oni ma obliali splaškami. Čo s tým chcem robiť? Neviem. 

Keď sa mi minul „vitamín C“ a ja som si uvedomila, čo sa stalo, bolo už neskoro. A teraz nikto nechce počuť prečo sa tak stalo, ale iba čo sa stalo. Zostáva mi zrejme teda len zatvoriť sa doma, nikomu neotvárať a počkať, kým to pominie. No kedy sa tak stane, nevedno. 

Najhoršie je to, že práve dokončujem najlepšiu knihu, akú som kedy napísala, lenže už hrozí, že si ju po tomto fiasku nik nekúpi, a možno ani nik nevydá. A tak tento klenot svetovej literatúry možno nikdy neuzrie svetlo sveta.

Zapínam televízor, kde hlásateľka v lesklom saku oznamuje, že ďalší ľudia, ktorí si prečítali moju knihu, museli byť hospitalizovaní v psychiatrickej liečebni. Jeden upadol do apatie, druhá ohrozovala ostatných nožom a tretí sa chcel zabiť sám skokom z mosta. Záberom, ako ho záchranári nasilu ťahajú z mosta rovno do sanitky, som sa musela napriek všetkému zasmiať. Vraj budú liečení elektrošokmi a konskými dávkami toho istého lieku, ktorý mi spôsobil spisovateľskú smrť.   

Ďalší týždeň som nevyšla z bytu na piatom poschodí. Prevažne jem konzervy z tuniaka a nejaké čínske jedlo, ktoré mi sem doniesol môj vydavateľ. Zľutoval sa nado mnou, pretože znova berie lieky proti depresii. Predvčerom mi volali z nejakej knihy rekordov, že moja kniha získala titul najnudnejšej knihy na svete. Bolo to aj v hlavnom spravodajstve všetkých televízií a odvtedy akoby sa roztrhlo vrece s dopytom na moju knihu. Každý ju chce vlastniť nie preto, aby sa dobrovoľne unudil k smrti jej čítaním, ale preto, aby iba vlastnil najnudnejšiu knihu sveta. Ako trofej vo vitrínke, na polici, na stene ..., kdekoľvek, kam môže ukázať prstom a povedať: „Aha, tu je tá najnudnejšia kniha!“. Vydavateľstvá po celom svete preto plánujú jej dotlač.

Ďalší týždeň som strávila zatvorená v byte a živím sa darčekovými košmi, ktoré mi posielajú z vydavateľstiev. Pretekajú sa totiž o moju priazeň. Najnudnejšia kniha na svete mi paradoxne zarobí viac, ako tá najlepšia, akú kedy napíšem. 

Otváram ďalší darčekový kôš a dávam si trpké sústo z pekne naaranžovaných delikatesov.



Poznámky k tomuto příspěvku
kolešovská madona (Občasný) - 19.11.2011 > …, navíc dneska celky celkově zestručňuješ. Líbí se mi to a navíc - dělám osobně moc dobře. Protože jako každej normální, tzn ješitnej chlap, představuju si, že jsem taky trošku přispěl... k tvýmu zdokonalování;).
<reagovat 
libusepalkova (Občasný) - 20.11.2011 > vtipné a dobře se to čte
Body: 4
<reagovat 
Alica Bartková (Občasný) - 21.11.2011 > Vďaka)
<reagovat 
Hanako (Občasný) - 22.11.2011 >

vtipné, výstižné, svěží


Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
 Alica Bartková (Občasný) - 22.11.2011 > Hanako> Ďakujem pekne
<reagovat 
martinik (Občasný) - 24.11.2011 > líbí se mi na tom krom čtivé formy i pohrávání si s tou myšlenkou a způsob jímž je neustále rozvíjena.
Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
 Alica Bartková (Občasný) - 25.11.2011 > martinik> Vďaka martinik
<reagovat 
  Zrušit obrázky    Zrušit větvení  

Přidat vlastní poznámku a hodnocení k příspěvku
Autor má zájem o hlubší kritiku svého příspěvku
<jméno   e-mail>

Kontrolní otázka proti SPAMu: Kolik je dvě + dvě ? 

  
  Napsat autorovi (Občasný)   Nepublikovat mimo Totem.cz  
   
TOPlist

Copyright © 1999-2003 WEB2U.cz, Doslovné ani částečně upravené přebírání příspěvků a informací z tohoto serveru není povoleno bez předchozího písemného svolení vydavatele.

Design by Váš WEB

Addictive Zone Orbital Defender Game
TOPlist
free web hit counter