Prečo tak milujem divadlo?

             Divadlo je sila, divadlo je život, sú to dosky ,  ktoré znamenajú svet.

 Keď raz človek vstúpi na javisko, niečo to v ňom zanechá.

Zvláštny pocit, ktorý prerastá do túžby.

Túžba po potlesku, túžba po uznaní. Zakaždým, keď začujem potlesk, zamrazí ma.

Chcem to počuť znova, tvrdo driem aby som sa len o kúsok posunula bližšie k uznaniu.

 Nemôžem to nechať, ešte nie, nie, kým nepocítim potlesk, pri ktorom sa mi rozpulzuje krv v žilách.

           Na javisku je každý okamih nezabudnuteľný.

 Som to len ja a moja postava, splynieme v jedno.

                                     Už nemyslím na nič.

Nechávam sa unášať príbehom, všetka tréma a problémy zostali za scénou, v tej chvíli žijem len pre potlesk a pre divákov.

Javisko je tam, kde si ho vytvorím, nemusím byť v divadle, aby som mohla potešiť divákov a získať ich uznanie.

Túžim hrať, potrebujem to, viac než vodu, herectvo je môj život.

 Hoci nemám talent stále javisko milujem a túžim rozdávať úsmevy, chcem, aby sa diváci bavili rovnako ako herci.