Sylvia leží nahá na posteli. plače. Sylvia plače a zúfalo masturbuje. No akokoľvek sa snaží, orgazmus neprichádza. Sylvia už orgazmus nikdy nepocíti. Sylvia o hodinu pocíti niečo iné. Sylvia o hodinu pocíti plyn. A pocíti ho veľmi silno. Presvedčivo. Konieckoncov to bude posledné, čo sylvia ucíti. Bude to konečné a intenzívne. Konečné ako samovražda. Sylvia sa už teší. Sylvia je nedočkavá. Prejde si po vnútorných pyskoch. Všade samý sliz a nešťastie. Vyberie si mokrý prst a priloží si ho k nosu. Zdvihne sa jej žalúdok. Len tak trošku. Len tak aby sa nepovedalo.

Nenávidí sa. Bože ako sa len sylvia nenávidí! Sylvia plače a nenávidí sa. Sylvia sa nenávidí už dlho. Sylvia sa nenávidí celkom obstojne. Sylvii nenávisť ide. Sylvia je vytrénovaná. Je už taká vytrénovaná, že svoj tréning musí dovŕšiť. Sylvia dnes umrie. My to vieme naisto, sylvia to len tuší a dúfa. Dúfa, že sa jej to podarí. Aspoň niečo sa jej musí podariť! Podarí sa. Podarí sa. Sylvia sa dnes úspešne zabije. Gratulujeme sylvia!teraz je však na gratulácie ešte priskoro. Sylvia musí ešte hodinu počkať. Dovtedy sylvia premýšla. Premýšla veľa. Sylviino premýšľanie vyzerá asi takto:-Nemala by som to robiť. Kvôli deťom. Kvôli deťom určite nie... Musím to urobiť. Kvôli deťom. Kvôli deťom. Musím to urobiť. Kvôli Tedovi. Mám prečo žiť? Láska básne hrnce nenávisť deti láska telefonáty ľudské pohľady ted.... ted ted ted....

Sylvia sa pozrie do okna. Je  šedé anglické ráno. Keby svietilo slnko, sylvia by si to aj tak nevšimla. Je priveľmi zaujatá svojím vnútrom. Je priveľmi zaujatá svojou nenávisťou. Svojím smútkom. Svojou nenaplnenou láskou. Svojím nenaplneným životom. Všetko musí ísť tak, akoby som tu bola. Akoby som ani nebola zomrela. Sylvia si svoju smrť starostlivo naplánuje. Sylvia je jednou z tých svedomitých a systematicky praktických žien, je ako zrodená pre život domácej ženy, ženy starostlivej a svedomitej a systematickej a praktickej. Hotová panička táto naša sylvia!Sylvia sa nenávidí, pretože nedokáže byť ani systematická, ani praktická. Sylvia je smutná. A nešťastná. A píše smutné a nešťastné básne. Radostné a šťastné básne sylvia nepíše. Pretože nedokáže byť šťastná a radostná. Sylvia je chorá. Chorá životom. Nakazená smútkom a nešťastím. Sylvia je nakazená sama sebou. Sylvia je blond a smutná. Sylvia je taká blond, až je krásna. Ona nevie, že je krásna. No jednu vec vie veľmi dobre – že miluje teda. Ted je sukničkár a sylviin bývalý manžel. Miloval ju, ale miloval aj iné veci. Napríklad ženy. Veľa žien. Sylvia bola tiež žena, ale bola len jedna jediná. No sylvia chcela byť milovaná. Sylvia však nebude nikdy milovaná. Sylvia bude nanajvýš mŕtva. Sylviu o hodinu nájdeme s hlavou v rúre. sylvia bude nemilovaná, kľudná a sivá. Sylvia bude o hodinu konečne sama sebou. No zatiaľ postaví na varič variť mlieko. Opatrne nakrojí dve kúsky chleba a s trochu trasúcimi sa rukami natrie na obe kúsky maslo. Veľa masla. Deti potrebujú tuk a vápnik. Deti  musia rásť. Deti potrebujú žiť. Musia žiť bez matky. Budú musieť žiť bez sylvie. Musia byť silné. Preto potrebujú veľa masla. Veľa veľa masla. A vápnika. Vápnik je v masle. No viac ho je v horúcom mlieku. Sylvia zo skrinky vyberie dve štrbavé šálky, postaví ich vedľa seba. Sú biele ako mŕtve deti. Deti nesmú byť mŕtve. Matky smú. Občas smú byť matky mŕtve. Občas to je dovolené. Občas si to matky dovolia. Sylvia je takáto matka. Ona si dovolí byť mŕtva. Dnes. V tento deň. V tento krásny anglický upršaný deň. Sylvia p. je dnes kľudná a chladná. Nikdy nebola vyrovnaná. Ani kľudná. Ale dnes je. Dnes áno.Sylvia znovu premýšľa:-Už nenapíšem ani verš.- Trochu jej prišlo ľúto. Ale naozaj len trochu. Aj tak sú jej básne sračka. Bezvýznamné verše, ktoré jej nikdy nepomohli. A komu by už pomohli tie bezútešné slová?sylvia pozrela na svoje ruky. Boli vyschnuté a prázdne. Priesvitné. Lak na jej nechtoch stratil farbu. Bol popraskaný. a tak si dala záležať! Jej nechty museli byť vždy perfektné. Sylvia však na nechty tentoraz serie. Sylvia bude mať zachvíľu prasknuté niečo iné. Sylvia bude mať prasknuté srdce. Sylvia bude o hodinu dýchať  modrý plyn zo svojej vernej rúry. Ženy sa rodia do kuchyne. Ženy umierajú v kuchyniach, pri rúrach, pri výparoch z jedál. Ženy nakoniec skapú v rúrach. Miláčik, je moje srdce už dostatočne prepečené?sylvia to vie. Sylvia vie veľa vecí. Sylvia je inteligentná žena. Každý to vie. Len sylvia nie. Sylvia sa nenávidí. Kvôli tedovi.a teda vlastne nenávidí tiež. Nenávidí ho až tak, že sa kvôli nemu zabije. O pól hodinu. Sylvia, už sa ti to kráti!

Sylvia naleje mlieko do šálok, chleby položí na taniere a bosou nohou pootvorí dvere na izbe. Obe deti spia. Spia tvrdo a spokojne. Tak spokojne ako len deti dokážu. Dospelí vedia tak tvrdo spať len vďaka váliu. Alebo morfiu. No nás to teraz nezaujíma. Nás zaujíma starostlivá sylvia. Sylvia je taká starostlivá, že i pred svojou smrťou nezabúda na kvalitnú výživu svojich ratolestí. Sylvia je krásna keď je starostlivá. Sylvia je krásna aj krátko pred smrťou. Po smrti už sylvia krásna nebude. Bude len mŕtva. Ale to sylvii stačí. O to sa sylvia snaží. Položí hrnčeky na hranu stolčekov. Každý dostane svoju šálku s horúcim mliekom a kožkou na povrchu. Svoj nahrubo natretý maslový chlieb. Každý dostane čo mu patrí – deťom patria raňajky a rúre patrí sylvia. Aké jednoduché a krásne! –Nepatrím nikomu. A tak som chcela patriť niekomu. Najviac som chcela patriť tedovi.- pomyslí si sylvia a pevne zavrie dvere. Dvere na izbe jej detí. Potom do rúk zoberie úhľadnú kôpku uterákov a utierok. Jednu po druhej ich vyberá a starostlivo ich pchá do škár dverí. Plyn sa nesmie dostať k milovaným deťom. K nej sa plyn naopak dostať musí. K nej sa musí dostať plyn čo najbližšie. Deti nesmú byť biele ako šálky. Deti musia ostať ružové ako roztomilé prasiatka. Sylviine spiace deti ostanú ružovými prasiatkami. Sylvia sa stane novým človekom. Sylvia sa stane modrou mŕtvolou. Sylvia už nie je ďaleko. sylvia berie do rúk posledný uterák. Deti sú utesnené. Zaistené. aj sylvia je zaistená. Natiahnutá. Priklincovaná. Zrovnaná. Dokončená. Osud už tak rozhodol. Na sylviu čaká smrť. Nikto iný na sylviu nečaká. Smrť je dobrý čakateľ. Smrť je trpezlivá a ľahká. Triviálna a mechanická ako rezanie hovädzej pečienky k nedeľnému obedu. Ako nový kotúč  mäkkého toaletného papiera. Ako umývanie mastného taniera: mastná škvrna najprv je, potom nie je. Sylvia najprv je a onedlho nebude.  Je to tak jednoduché!sylvia sa trpko zasmeje. Na nič nemyslí. Len koná. Konať musí. Sylvia p. si pustí plyn. Kľakne si. vloží hlavu do rúry. čaká. Všetko sa zdá pridlhé. Smradľavé. Husté. Bez kyslíka. Sivé. Niekedy modré. A necíti si dlane. Zvláštne.Zbytočné. už nechce nič cítiť. Najmä nie svoje telo. Sylvia sa nevzdáva. Svedomito naťahuje plyn do pľúc. Sylvii sa darí. Zaviera viečka. Je ťažká preťažká a je jej to jedno. Sylvia už ani nevie, že sa volá sylvia. Za okamih sa sladko usmieva. sladko usmieva. sladko usmieva. Nerozumieme prečo. Sylvia, čo vidíš?