pozrite sa na to mladá pani – rozhorčene mi vraví  muž  tak po päťdesiatke vedľa mňa – pozrite. veď to je proti bohu, biblii. sú to všetko chorí ľudia. – hovorí a podáva mi nejaký bulvár. na prednej strane sú muž a muž v zelených vlasoch. bozkávajú sa. pod tým svieti kapitálkami: SOBÁŠ SLOVENSKÝCH HOMOSEXUÁLOV, BOHUŽIAĽ V PRAHE. usmejem sa. vonku je čosi ako dážď. diaľnica je tiež tam, aj keď ju nevidno. prikývnem. – áno, máte pravdu. chápem.

Janka na bielej. jej oči spia. voňavá po vanilke. jej vlasy, ktoré ma zakrývajú. inak nahá. zaspala mi na prsiach. na chvíľu sa zdá, že navždy. myslím, že viem, aké to je byť muž. cítiť ženu. toto tu je ale iné. žena v žene. krásne to znie, tak to zopárkrát vyslovím cez pery a nahlas. hrám sa pritom. jazyk sa tak zvláštne oprie o podnebie. predstavím si tmavé more. rybu v mori. more v rybe. zapĺňa jej žiabre. nechápem ako to môže vydržať a dýchať. snažím sa však do nej vcítiť. v danom okamihu je to dôležité. okolo je voda. moje telo sa odmieta nadýchnuť. vydržím čas. nechám toho . aby som sa neudusila. cítim prehru. zvláštne páchne. vstávam.

mám chuť na cigu.

3:15

zavolám mu.

ahoj vravím nespíš? – áno – odpovedá. spím – to nič. rozprávaj.

môj priateľ. ktorého som nikdy nevidela. možno sa volá Roman. neviem. ale páčia sa mi mužské mená na R. pristane mu. raz mi omylom zavolal. nespala som. a potom sme rozprávali asi tri hodiny. na pokraji obyčajného omylu – napísal nejaký básnik. báseň, báseň. iba slová. ak sa obzriete späť zistíte, že vám tváre splynú. že zo všetkých rozhovorov si pamätáte najviac jeden. neúplný. je to ako so snami. otrasú vami, alebo vás pohladia. malá hmla a nádej, že to nebol koniec, a že bude repríza.

keď som bola malá – hovorím mu – nerozprávala som. zdalo sa mi to tak nejak až nepotrebné. trvalo to cirka zopár týždňov. 9. otec bol preč a mama veľmi nevedela ako na mňa. tak ma dali k dedkovi. zvláštny človek. veľa pil a potom spieval. s veľkým hlasom. najprv ma bil. no ja som to nechápala. tak mi kúpil kvet a povedal mi, že ak ho nebudem polievať a rozprávať s ním, tak mi umrie. sadám si na parapet. chlap na R ma povzbudzuje. nech rozprávam. tak fajn. rozprávať s kvetmi nejde len tak. o hocičom. najskôr začneš o tom, či bude dážď. o počasí. potom nič a iba vravieť. skladať hlásky. rozprávať sa s kvetmi je to isté, čo človek robí dávno potom. s väčšinou ľudí ako som ja, alebo ty.

s kým si teraz?

s nikým. Janka. milujem ju.

ty miluješ veľa ľudí.

áno, áno. to sú slová. niektoré sa tvária, že sú čosi iné. ale nie sú. skús to. povedz, všetkým, že ich ľúbiš. úplne neznámym a kamarátom. a tak. spočiatku to trocha bolí.

prečo?

neviem. možno kvôli tomu decku vnútri. chcela som byť kedysi viac romantická. chcela som to povedať v tej správnej chvíli a Niekomu. chápeš?

chápem.

je to jedno.

a. čo mu povieš ak ho stretneš?

koho?

čo ak niekde?

mala som už veľa ľudí. ale, ak zatúžim byť patetická. a zaľúbim sa. no. no tak neviem. zrejme nikdy že : ľúbim ťa. možno že si vymyslíme, čosi iné. poviem mu trebárs dobrý deň akanpankank. a pobozká ma. jeho oči nebudú tak celkom sivé.