|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Prídem konečne domov,
Byt zaváňa štipľavou vôňou
Zavriem sa v izbe
Už nechcem ísť nikde
Pretože nechcem zažiť
Ten pocit opäť, keď musím padnúť za obeť
Za obeť ľudom, ktorí si ma ako vlci podajú hneď
Ich slova potupy a výsmechu ma zahalia ako plášťčiernej nymfy
Jazyk nymfy oblíže moje srdce, zovrie ho a pomaly do neho vpustí prúd beznádeje
Ona si vždy pýta moje slzy
Väzní ma vo svojom chomúte
Kým moje srdce a duša nebudú zoschnuté
Pýtam sa, prečo?
Neodpovedá mi nik, len híbavé ticho mi jemne šepce, že je koniec...
|
|
|
