Posledná úloha

Sedím na kopci, výhľad do neznáma,                   

Naplňuje zášťou na nenarodené dieťa,

Keď chystá sa uvidieť svet zhora,

Skrze oči matky ktorú pomaly opúšťa.

Ležím v posteli, kropaje potu na čele,

Deformovaná kŕčmi a bolesťou,

Bez jedinej kvapky nádeje.,

Že by sa to mohlo skončiť.

Uvidieť svet, cez krv a bolesť,

Porodila som človeka, opustil ma,

Pocítila som lásku, darovala milosť,

Ochádzam, a ty kráčaj v ústrety novému svetlu.