Noc nezvicajne bola pusta, a hmla bola tak strasne husta, ze pohladom dovidel si najdalej, po zasnezenu stromovu alej.
Kde v korunach stromov, deti noci mali svoj domov, sedeli na stromoch a vyckavali, na nejaku obet ktoru by vicucali.
A tak ukojili svoj hlad, kazdy z nich zabijal rad, najviac chutili im zeny s cistou krvou, a ktorymi by mohli splodit dalsich druhov.
S ostatnymi sa len tak hrali, ich krvou sa napajali, az kym nenadisiel cas odist, a oni boli korist.
Pre lovkynu deti noci, pri ktorej niet pomoci, zbavila ich trapenia, a zivota za zatmenia.
|