|
| |
 |
Iba taká náhoda...
Autor: enka (Občasný) - publikováno 29.5.2001 (16:43:30), v časopise 29.5.2001
|
|  |
Stalo sa to pred pár dňami. Bol teplý večer a po troške športového šantenia sme sa posadili do čajovne. Príjemné prostredie, jemná relaxačná hudba a vo vzduchu vôňa ezoteriky. Boli sme štyria. Viedli sme dabaty o všetkom a o ničom. Vládla atmosféra pohody a harmónie. Dostali sme chuť trošku sa zahrať. Žížaly. Stolová hra, v ktorej hádžeš kockou a panáčikom sa pohybuješ po políčkach smerom k cieľu. Rebrík ťa môže vyhodiť o desiatku políčok vyššie, hadík ťa zasa zhodí dolu. Hrali sme sa. Padali šestky. Veľakrát, nespočetnekrát. Dve za sebou. Nijaké iné číslo ich v počte hodov nemalo šancu dobehnúť. Hra sa nekončila. Jeden vyhral, druhá došla do cieľa. V hre sme zostali iba dve. Blúdili sme po hracom poli, vychádzali a padali späť. Raz hore a raz dole. Nešlo mi o výhru. Cítila som harmóniu. Stretli sme sa na tom istom políčku. Hodila ona, hodila som ja. To isté číslo. Stretli sme sa na tom istom políčku. Znova – hodila ona, hodila som ja. To isté číslo. Rebrík nás vyhodil vyššie. Stret na tom istom políčku. Hod znova. Ona. Ja. To isté číslo. Stretli sme sa na tom istom políčku. Jej posledný hod. Je v cieli. Môj posledný hod. Som v cieli. Číslo – to isté. Na tom istom políčku...
|
|
|
