|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Noc. Vonku sa spustil dážď. Kvapky padali mäkko a jemne. Už nečľapkali ako pred mesiacom, keď triafali iba holé konáre líp; teraz tichučko špľachotali po mladom, poddajnom lístí, vnikali doň a stekali po ňom k zemi, mystický sviatok tajomného ovlažovania koreňov, z ktorých znova vystúpia nahor a stanú sa lístím, čo opäť bude očakávať dážď za jarných nocí.
Nastalo ticho. Hluk ulice zmĺkol - osamelá lampa blikotala na chodníku. Odspodu oziarené jemné listy stromov zdali sa takmer biele, div nie priezračné a vrcholce boli ako trblietavé jasné plachty...
|
|
|