|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Spomínam si na svoje detstvo na samote. Boli to pekné časy, vždy som prázdniny trávil u starkého v jeho horárni. Bol som ešte len chlapec a rodičia ma tam nechávali celé dva mesiace. Boli to úžasné dva mesiace života v spojení s horou a v spoločnosti starkého a starkej. Za horárňou bol prístrešok kde sme so starkým sedávali za strašne teplých dní. Slnko pálilo ako peceň chleba žiarilo skoro tou istou zlatou farbou a mne starká doniesla vodu z ich studne so skutočným malinovým sirupom, ktorý bol s tých najsladších lesných malín musím povedať, že odvtedy som nepocítil tú chuť už nikdy, ani len niečo čo by sa tej chuti približovalo. Starký oprel svoju dvojhlavňovku o drevený trám a spolu sme si vychutnávali spoločnosť toho druhého. Občas sa u nás zastavil jeho kolega samozrejme tiež horár a prehodili spolu pár slov. Vždy ma vítal slovami: ,,jáj ty tu máš mladého horára,, pričom som ja odpovedal: ,, áno starký ma práve učí aby som všetko vedel,, pohladil ma tvrdou rukou po vlasoch a vždy podotkol, že učiteľa mám široko-ďaleko najlepšieho. Potom si k nám prisadol a so starkým ked on zavolal na starkú: ,,Starká dones niečo Vinco prišiel,, (starká sa vzápätí objavila vzadu za domom v ruke držala hrubú hranatú fľašu v ktorej sa slnko akoby znásobovalo tekutina sa pohojdávala v jej rytme. Predierala sa k nám cez zarosenú trávu bosými nohami rozrážala rosu, ktorá ešte nestačila zmeniť svoje skupenstvo a opäť sa vrátiť do svojho tradičného kolobehu. Starký mi vždy prízvukoval kolobeh a rovnováhu tieto dve veličiny boli u neho prioritou.) akonáhle mu bola fľaša predaná rozlial im do kalíškov nachádzajúcich sa permanentne na stole. Chlapi zdvihli poháriky pričom som to urobil aj ja a lupli ich do seba, zvraštili tvár tak, že sa na nej ukázali všetky vrásky a čiary a mne to pripomínalo akoby som sa pozeral na ruku človeka a jej čiary života. ,,Silná,, povedal Vinco zatiaľ čo starký kontroval slovami: ,,Výborná,, čo som zopakoval aj ja na moju malinovú limonádu. Vtedy do obeda sa dohodli že pôjdu na diviaky a ja ako osem-deväť ročný chlapec som sa toho chcel a musel zúčastniť. Starký bol človek ktorých ako šafranu a myslím si, že ich je čoraz menej akoby vymierali. Mal veľkú dušu a neskutočné vedomosti a najmä správne názory, ktoré si vedel obhájiť preto keď som mu povedal o túžbe ísť s nimi súhlasil no starká bola proti stále videla len nebezpečenstvo, ktoré ma mohlo postihnúť. Horekovala a prosila starkého aby zvážil svoje rozhodnutie lenže starký povedal iba jedno hlina sa formuje ked je mladá a bolo rozhodnuté v ten večer som zažil svoju prvú poľovačku na diviakov ktorá začala neskoro v noci. Čakali sme do neskorého večera vidím to ako teraz mesiac svietil ako neónky nad pitevným stolom všetko bolo v bielom opare. Starký zobral svoju flintu a pomaly sme vykročili k autu.
************
|
|
|