Možno ti odídem skôr ako by sme sa nazdali.

V bielych šatách od oltára ku cestám neznámym.

Máš smutný úsmev,

v očiach bolesť,

v sprievode ľudí  ma odprevádzaš.

Len tichý tón hlasu keď obzriem sa.

Už nie som tvoj motýľ.

Farebný život pre mňa skončil sa.

Posledné chvíle k ružiam si privoňali,

cítiť ich sladkú bolesť z tŕnia

na ktorých sa krídla poranili.

Prší už len šedá a rozpäté ruky

ako láska na kríži.

Žila som vedľa teba, však čas neúprosne búši.

I keď v šedých farbách, ale nie pusto v duši.