Pán svojej temnoty potrebuje železo na výrobu mečov. "Tu máte chlapci zálohu-voňavý kvet." A hodila k nohám obom chlapcom zeleno-červeno-žltobirly kvet. Obaja chlapci kvet zodvihli a pomaly k nemu privoňali. Starká im pokynula aby išli za ňou. Do záhrady vošli dvaja chlapci a obidvoch sestry. "Zlo vášho otca vás dohonilo,"povedala starká. "Stará miešala rukami a zašomrala zaklínadlo:"Borme-torme taká-máka more tetke mláka.Možem vyčarovať aj draka z básne,"povedala stará. V tej chvíli ako dopovedala sta rá zaklínadlo obom chlapcom narástli krídla a oni nimi zamávali. Zo začiatku sa im nedarilo vzlietnuť, ako zamávali vietor čo zamávaním vyrobili tresol ich oboch o stenu. "Za železo vás dostanem do raja,"povedala starká. Pán temnoty je moj parťák. Chce niečo iné ako ja. Možno keď vyhrám nad kráľovnou dobra nechám mu jeho temnotu. Potkany strážia moje zlato. "To je krása,"volali chlapci, keď vzlietli. Dievčatá videli iba lietajúcich chlapcov v obyčajnej záhrade, kde bola vysadená mrkva, celer, hrach, čínske astry všetkých farieb, rozne kríky okrasné, ríbezle, egreše, jablone a ringla. Tiež to bola pekná záhrada, to určite, ale chlapci volali:aká je tá záhrada krásna a veličizná, lebo oni nevedeli, že boli v ríši voňavého kvetu."Zaletíme až za tú širokánsku rieky,"povedal jeden z chlapcov. "Toto si bárskdo nemože dovoliť," vískal druhý chlapec. "Poďte naspať,"volala na jedného jeho sestra, ale ten jej odpovedal:"Určite je aj u vás krásne.Nejdeme! Ešte by sa mi to zapáčilo tam u vás a ostali by sme tam." "Presne,"zopakoval chlapec:"Ešte by sa nám u vás zapaáčilo a...." Stará kývla rukou, znovu niečo zašomrala a v tej chvíli chlapci spadli do normálnej záhrady. "Teraz vyleťe do nášho normálneho sveta a choďte hľadať železo. Nemám z čoho zaplatiť potkanom za stráženie mojho zlata. Zlato mám aj na zničenie kráľovnej dobra. Toto si bárskdo naozaj nemože dovoliť,dobre ste povedali. Povedzte sestrám a otcovi čo ste videli." Chlapci oduševnene plný emócií sa zadúšali ako rozprávali:"Ja som videl,"vravel druhý chlapec..."Videl som ako v tráve leží človek a mal oblečený kockovaný sveter a dve dievčatá na jeho svetry hrali piškvorky.." "Ešte sme videli, ja som teda videl,"povedal prvý chlapec..."ja som videl, v diaľke som začul zvuk motora. Há dam motorka,"pomyslel som si. Ale, keď sme sa priblížili zbadali sme ako jeden chlapec drží druhého za nohy tak ako sa to robí u nás, keď robíte fúrik a ten čo bol fúrikom namiesto dlaní mal kolieska takže neprepletal rukami ako keď sa hrajeme na fúrik my. Nespadol ako my, keď z teba robí niekto fúrik.A nieže iba nespadol, všimol som si ako im jeden človek vraví:"Obaja budete potrestaní. Kosačkor lebo sa urazil, keď mu tak povedal jeho kamarát a on to chcel urobiť iba raz, to viem a ten čo ho držal ako fúrik za to, že sa posmieval. Ten kosačkor, behali mu v puse zuby z ľava do prava a z prava do ľava a kosil s ním tamten trávu............
Je to ukázka z pripravovanej rozprávky. vyzerá to, že to nezkĺzne do hovadiny ako inokedy. Bude toho asi stodvadsať klasických strán v priemere osem slov na riadok a dvadsaťpať riadkov. Zatiaľ mám tak polovicu a materiál na celú rozprávku.Chce to ale všetko ešte spolu poprepájať a dať tam ešte veĺa kúziel. Zatiaľje toho veľa materiálu a veľa replík. Snáď sa to podarí...........
|