fúka jej parfém do plachiet dotykmi prelína papierové vlny pretkaná listami tam niekde sa kolíše a hľadá svoj bod ukotvenia
kniha je iba morskou hladinou: a vzkazy vo fľašiach po nej neustále brázdia ako čriedy pásomníc
ach, bruchá, dutiny a podpalubia škŕkanie z nich preniká do najtmavších kútov človeka
ležíš a vieš že po prebdených nociach police na ňu striehnu ako útesy občas po pamäti načúvaš potápajúcim sa vrakom vtedy sa chveješ a kŕče ti postupne slabikujú tvoje dno
doporučenie: uviaž si na povrázok kraba poprechádzaj sa s ním po poloprázdnych uliciach možno aspoň na chvíľu v nich ucítiš vodu médium medzi ňou a tebou v tom momente sa zastav a po priamkách sa pre ňu nadýchni
a zajtra?
deň za dňom pretkaná listami tam niekde v diaľkách sa opäť kolíše tvoja poézia
|