Pravdou je, že som sa ich celé detstvo strašne bál. S kamarátom nám testy dráždili predstavivosť a hoci jeho matka pracovala v administratívnej časti strediska, nevedel o celej veci o nič viac než my ostatní, akurát si užil vtipy o tom, ako jeho korpulentná matka testuje v pondelky adeptov na vzrušivosť kostýmom kosatky a v stredy preveruje ich náklonnosť k masochizmu.  Chcel som sa testom vyhnúť, čo je koniec koncov teoreticky možné, hoci to chce pevné nervy, bojovať s úradmi pre povolenie výnimky. Okrem toho ma desila predstava, že ak by sa mi to aj podarilo, visela by na mne stigma úchyla, ktorý sa bojí odhalenia a preto sa tomu snaží silou mocou vyhnúť.

Nepoznám vlastne nikoho, kto by cez ne neprešiel, ak sa teda neráta strýko kamarátovej kamarátky, čo mal takého bratranca, ktorého som nikdy nevidel. Alebo ľudia, ktorí o tom rozprávali len so skrytou tvárou a zmeneným hlasom v TV a sťažovali si na vytesnenie.

 Pôvodná myšlienka testov vznikla podľa všetkého na odbremenenie človeka. Áno, sexualita zohráva v našich životoch veľkú rolu, so sexuálnym profilom je ľahšie nájsť si vyhovujúceho partnera, energiu nemusíme mrhať na určenie svojej sexuálnej orientácie, vďaka týmto testom vstupujeme do dospelosti s čistou hlavou a vedomím o svojej sexuálnej identite a vďaka tomu sa môžeme venovať dôležitejším veciam. Život bez pocitu, že o niečo prichádzame, lebo je to divné a bojíme sa o tom povedať priateľke/manželke... A samozrejme, devianti sa podchytia včas. 

Pamätám si na nechutné stresy zhruba mesiac po osemnástke dva týždne pred testovaním. Ležiac vo svojej posteli som sa snažil zaspať a bol by som tak spravil, keby mi v hlave nehučala otázka, ČO AK VYJDE NAJAVO, ŽE SI POSRATÝ DEVIANT?

Alebo proste len nejaký pako?

Ležal som a snažil som sa na prípadnú strašnú pravdu prísť sám. Myslel som na spolužiačky svojej sedemročnej sestry, myslel som na kamarátky svojej babky, skákala mi husia koža, že so mnou niečo spraví pomyslenie na nášho vypaseného jazvečíka, v lepšom prípade vyjde najavo len nejaká tripsophilia, ó áno, keď si predstavím masáž od predavačky v kníhkupectve... Nie, oculolinctus to  určite nebude, predstava, že jej olizujem očné buľvy so mnou už nič nerobí.

Takto vyzerali moje noci, vymenoval som si niekoľko možností a dementsky sa usmieval, že to so mnou asi nevyzerá tak zle. Lenže, čo ak som sa len zmanipuloval a je to inak? Potom som sa budil na hrôzostrašné sny, v lepšom prípade s kosatkovou mamou vtedajšieho kamaráta. Tak, jedno ráno som vyliezol z postele a vystrojil sa. Otec ma potľapkal po pleci v sprievode matkinej trápnej poznámky, "Ah, už si nám vyrástol."

Pamätám si na výťah, na  prihlásenie sa a na zvyšok veľmi nie. Netuším, čo všetko sa tam dialo, mali ma však upokojiť podpisy komisie, že všetko prebehlo podľa podpisov. Aplikuje sa niečo na mazanie pamäte a  zážitkov, pre zamedzenie traumy, myslím však, že nie dosť dôkladne.  Jedno je isté,  od toho dňa ma z kosatiek chytá panický odpor. Dobrá správa je, že mi po získaní kartičky a jej zadaní do databázy nevyhodilo kamarátovu matku ani kamaráta, ani nášho psa