|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Obyvatelia žltej bytovky vítali nový deň svojimi zaužívanými rituálmi. Simultánne vzdychali pri opúšťaní postelí, popiskovali rýchlovarné kanvice, otvárali sa chladničky.
Pán stredného veku sa vzbudil skôr, ako jeho manželka, potichu vkĺzol do svojich károvaných papúč a vykradol sa zo spálne. V obývačke si zapol laptop a pozrel si neslušné videá. Natočil sa pritom tak, aby mu nikto nevidel na obrazovku, aj keby nestihol včas zareagovať na otvárajúce sa dvere. Potom, keď započul drásavý zvuk budíka, dal sa na prípravu raňajok, naraňajkoval sa s rodinou za neustáleho hundrania svojej ženy, nakŕmil andulku a odviezol deti do školy.
Muž z tretieho poschodia si poškriabal hlavu a rozkrok a šiel si pofajčiť na balkón. Prúdenie vzduchu mu strapatilo biedne zvyšky vlasov a stál tam v póze, ktorú kedysi, ešte v mladosti odsledoval z čiernobielych filmov. Už tak nerobil pre dojem, nemal tam v starom župane na koho zapôsobiť, bol to len zaužívaný zvyk. Naučil sa ho, keď bol presvedčený o tom, že ho robí mužným. Keď sa odhodlal na rannú hygienu, mrkol na plagát nahého dievčaťa mesiaca máj z roku 1994, ktorý mu bledol na záchode a zanadával na omietku, ktorá sa odlupovala na plafóne a padala mu na nahé stehná.
Čiperná moletka z prízemia sa maznavo prihovárala svojim sukulentom v domnení, že tým napomôže ich vitalite. Bola si istá, že jej hynú, pre zle odhadnuté množstvo hnojiva.
Presadenie, ani prihováranie nepomáhalo a títo posledný svedkovia jej šťastných dní jej mizli pred očami, ako všetko ostatné. Plačlivo sa im vyžalovala, ako to robievala vždy na jeseň, ktorá bola výročím jej posledného opustenia a šla si dať obscénne veľký krémeš na upokojenie. Potom sa vydala do svojej triedy a odučila 7 hodín na pokraji nervového zrútenia.
Sedemnásťročný chlapec zo siedmeho poschodia sedel oblečený na svojej posteli. Bol vyziabnutý a triasol sa. Prechádzali ním mdloby. Deň predtým si vzal svoju prvú drogu. Hlavu si držal v rukách a bolo mu veľmi ľútostivo. Keď počul šuchot krokov z vedľajšej miestnosti, usúdil, že je ráno a rozhodol sa zapnúť si hudbu, ktorá ho unavovala tým, že mu celú noc vypĺňala myseľ v nočnom tichu. Tým spustil nový zvyk svojich susedov, ktorý vznikol s jeho priťahovaním. V ovzduší sa rozhlaholili nadávky na drzého fagana z viacerých bytov.
Ako aj izby pod tou jeho. Mladé dievča s priemerným vzhľadom, ktorý sa po rozhovore s ňou zdal skôr príjemným dalo priechod živému rozhorčeniu. Jej noví susedia sa jej vôbec nepáčili. Nepáčil sa jej hudobný vkus ich syna nad jej izbou a rada si púšťala svoju hudbu na najvyššej hlasitosti, aby sa mu mstila. Zvykla si vtedy vyjsť do kuchyne, lebo ten hluk bol neznesiteľný a pojedala jogurt so slasťou z pomsty. Nutno dodať, že chlapec jej tento druh záujmu rád opätoval.
Bola dnes ráno nervózna. Čakali skúšky v autoškole a nevedela či má tentoraz pokaziť test, alebo opäť jazdu. Bola vášnivo zamilovaná do svojho inštruktora a tých niekoľko hodín v malom priestore vozidla autoškoly sa nedokázala vzdať.
Zistila si kde býva a chodievala do bytovky oproti tej jeho, aby sa v noci ďalekohľadom pozerala do jeho okna. Postávala v chodbe za výťahom a nazerala do okna na šiestom poschodí (ah ako osudné sa jej zdalo, že žijú na podobnom poschodí. Dokonca sa im zhodovali dve čísla v dátume narodenia!). Väčšinou nevidela nič. Iba stiahnuté rolety, ale tušila, že niekde tam leží v tme, v embryonálnej póze pod prikrývkou a menila svoj rytmus dychu, v predstave, že aspoň chvíľu dýchajú spoločne.
Večer, keď už zapadlo slnko sa dievča zo šiesteho poschodia vyškriabalo na strechu žltého obytného domu po kovovom rebríku, ktorý bol nahrubo natretý čiernou farbou.
Mala oblečenú modrú mikinu a na hlave kapucňu. Zo záhybov látky bolo počuť len jej posmrkávanie. Pokazila test a o dvadsaťšesť minút neskôr sa dozvedela, že jej obľúbený inštruktor dostal vyhadzov. Šepkalo sa o tom, že obťažoval šoférovania chtivé dievčatá. Naše dievča ťažko znášalo, že jej obeť je zbytočná, ale vedela sa utešiť aspoň tým, že je to tak možno lepšie a bude mať konečne na štvrtý krát vodičský preukaz. O čo znepokojujúcejšie však bolo pomyslenie, že ju ani raz neobťažoval! Prečo nie ju? Prečo jej snahy, jej slovo, jej myšlienky a túžby nikdy nič neznamenajú? Posunula sa ďalej, k okraju strechy a pozrela sa dolu až kým v hrdle nepocítila závrat. Nemala na mysli si ublížiť, kdeže, len sa jej hodilo k dramatickosti chvíle zaoberať sa aj takýmito myšlienkami.
Keď za chrbtom začula lomoz, rýchlo sa otočila a stál tam nenávidený trapák zo sedmičky.
-Čo tu chceš? osopila sa naňho, pretože jej bolo nepríjemné, keď ju rušili v tak intímnych okamihoch posvätnej sebaľútosti.
-Byť tebou, tak neskáčem. Nedoprial by som tej čupke z jednotky také divadielko.
Len ak by dostala infarkt. Tá suka nemárni svojím špiónskym nadaním. Minule mi čumela do smetí, keď som ich vynášal a počítala v nich pivové fľaše.
Byť tebou, vážne neskáčem.
Bol to ich druhý rozhovor, prvý krát prehodili pár slov, v deň, kedy sa sťahovali a vtedy jej vymenoval potraviny na ktoré je alergický. Mohlo ich byť 26, alebo tak nejak.
Potom ich rozdelil hudobný vkus, či skôr mienený nevkus toho druhého.
Iritoval ju a možno by za iných okolností reagovala inak, ale vydesil ju tou predstavou, ako jej nejaká stará dôchodkyňa nazerá na kúsky šedej kôry, roztrúsených po chodníkom smerujúcom k preliezkam a spustila krik.
Chlapec si pokojne a s nezáujmom vypočul jej chrlenie nadávok a nelichotivých prirovnaní, keď prestala, chvíľu postál aby sa uistil, že naozaj skončila, potom sa uškrnul pokrčil plecami a odišiel preč.
Vo výťahu usúdila, že bola pritvrdá a keď sa vrátila domov vyhľadala na youtub-e jednu zo skladieb, ktorými ju chlapec najčastejšie týral a dala ju dosť hlasno na to, aby ju počul a prijal jej blahosklonné gesto a patrične ho ocenil.
Chlapec si vyberal z vreciek lístky s bledomodrými pilulkami a uvažoval o zvláštnej náhode, nad ktorou sa nestačil čudovať. Uvažoval nad dôvodmi toho veľkého dievčiska, ktoré chcelo zoskočiť zo strechy a mimovoľne pod tým tušil čosi banálne. Bol si istý, že by to bola posledná príležitosť, ktorá by ho primäla dobre sa zasmiať, keby sa mu zdôverila. Ale on má iné dôvody. Keď počul prvé tóny skladby, ktorá mu bola tak milá, neveril, že je to možné a pozorne počúval hudbu, ktorá sa predierala cez tenké steny.
Bola to ona. V tom ho niečo napadlo. Po celý život prechovával odpor voči mravoučným príbehom, ale bola by to jeho posledná sranda. Je mu to vlastne už aj tak jedno. Dlhé týždne hútal nad spôsobom aký si zvoliť a pád z výšky vylúčil medzi prvými, ale nový rozmer akým to momentálne voňalo ho načisto očaril a dodal mu odvahy.
Dievča nikdy nepochopilo jeho posolstvo a už nikdy netúžilo po tom, aby jej slová mali veľkú váhu. Jej neskorší manžel to však oceňoval.
|
|
|
