Nepriechodný deň.
V
stredisku všetkých síl
prúdi
modrý Níl
v
stredisku ľudského plemena
prúdi
oranžová premena.
Na
konci mojej starosti
čaká
slepec na kosti
čo
obhrýzal pes
ak
našiel ich dnes.
Vo
farebnom maku
chytá
vrana straku
bo
ukradla jej tieň.
V
ligotavom prachu
v
rytme svojho pachu
upaľuje
sochár svoj malebný sen.
Na
druhom brehu
označujú
v behu
za
svoju nehu
kostlivci
maličký kvet.
Bez
božieho hnevu
chystá
sa vták k spevu
i
na krátky let.
Ako
človek v liehu
stráca
svoju mieru
tak
i tento vták
kolíše
sa len.
Nepriechodný
deň..