Budím sa v lese, prikrytý lístím
Vzduch je tak svieži, rosa ho čistí.
Vôňa dreva s peľom sa prekrýva,
keď upúta ma scéna strašlivá;
čierna šelma trhá kusy mäsa
z tela svojej obete - a z lesa
nepočuť ani hlások - len ticho
Ticho bez revu, strachu a vzdychov.
V momente sa zatiahne obloha
a ja sa ledva držím na nohách
keď blesk udrie do blízkeho stromu.
Som sám - vyplakať sa nie je komu
Jedna vec ma však mrazí do kosti -
všetko sa deje v úplnej tichosti!
Vychádzam z lesa, diaľnica tam vedie
tam autá v nepretržitom slede
uháňajú a ja stojím bledý
čakajúci na tú chvíľu, kedy
z motora vyjde aspoň jeden zvuk.
Tu zrazu - aha! - spoza hôr a lúk
v kvíliacej tme, vo vetre sa besniac
so strašlivým revom vyšiel mesiac!
|