Tak uložia ma do zeme,
čo bude ďalej - nevieme.
V slušivom obleku,
ružička na veku -
už to na mňa prišlo.
V Stoke práve Frišlo
otvára fľašu fernetu.
“Kde inde, páni, ak nie tu
mali by sme zapiť žiaľ?“
Ja v truhle čakám doposiaľ,
či prídu moji kamaráti.
Pomaly však deň sa kráti.
Teraz vlastne napadá ma:
príde aspoň moja mama?
Zamestnáva ju však práca -
práve moje dlhy spláca.
Danka v čiernych silonkách
s penou piva na perách
pripíja si s bandou v Stoke
pospevujúc Karaoke.
Čo bude ďalej - nevieme.
Spustí ma niekto do zeme?
Už žiadne ZAJTRA, už len DNES.
Aj moje básne oští pes
a holku, čo som mal tak rád
znásilní môj kamarát.
|