Všetci okolo sú čudesní,
len ja stojím a poskakujem zároveň,
čo by len kúsok akéhokoľvek živočícha,
túžilo byť v mojej blízkosti,
nepoddala by som sa mu,
a nedovolila by som aby postavil sa ku mne
a sledoval moj život.
Nech sleduje si koho chce,
ale mňa nebude,
nech pozerá sa iným smerom,
smerom k lepšej budúcnosti.
Už by bolo na čase,
rozlúčiť sa,
uroniť slzu
a napokon ísť ajtak ďalej.
Voľajako sa mi nechce.
Nakoniec odchádzam,
v rúšku tajomna ukrytá,
a nedávam o sebe znať,
i keď nerada.
Už som preč,
bez rozlúčenia.
Dúfam len,
že príležitosť sa nájde,
na posledné pomazanie.
A na jedno krátke slovom,
dlhé vnútrom i mojim srdcom,
na jedno prosté a zároveň tak zložité,
ZBOHOM
|