Krvavy usmev,

pery plne hnevu,

upiri mali snem,

a dostali sa k nebu.

Tam polna straz nebeska,

zlyhala na plnej ciare,

krvave su uz nebesa,

a anjelov cakaju mociare.

Mociar plni havedi,

a peklo prazdne,

koniec nebeskych spovedi,

vsetci anjeli su uz na dne.

Zato upiri a diabli,

v nebi kludne,

popijaju dusky pravdy,

a kalia vody zradne.

Cierna moc,

zatemnila mysel,

prisla noc,

a to bol ortiel.

Anjeli navratit do neba sa chcu,

koli tomu cokolvek podniknu,

a so slzami v ociach,

chcu diablom nahnat strach.

Strach z citov,

strach z bitia srdca,

strach z anjelov,

strach z mudrca.

Strach opravneni mali,

anjeli sa vzburili,

a zle zlom zabijali,

pricom plakali a nariekali.

(dlho sa tam neohriali)

Vsetko vratilo sa spat,

do povodneho stavu,

anjeli mozu kludne spat,

co diablov privadza do varu.